Komunikácia so psom

Niet pochýb o tom, že pes myslí, cíti a dokáže sa učiť. Robí to ale trochu ináč ako my – ľudia. Pripisovať psovi ľudské vlastnosti a duševné pochody je rovnako zradné ako ho degradovať na úroveň obyčajnej veci slúžiacej určitému účelu. Šťastné a bezproblémové súžitie človeka a psa je založené na POCHOPENÍ jeho duše: na poznaní prirodzených spôsobov správania, potrieb a reči, ktorou sa s vami zhovára.

Pes v sebe nezaprie svojho dávneho predka – vlka. Z tohto dedičstva sa odvíja väčšina jeho prejavov: správanie sa vo svorke, zmysel pre poriadok a hierarchiu, teritoriálne pudy aj spôsob komunikácie.

Kto je tu “šéf”?

Vlci sú spoločenskí tvorovia. Žijú v stálych komunitách, kde panuje pevný poriadok a vzorná spolupráca. Na čele stojí tzv. ALFA-VLK, ktorý riadi život a činnosť svorky, koordinuje lov a udržiava poriadok medzi svojimi podriadenými. Má tiež patričné výhody: vyberá si najchutnejšie sústa, najlepšie miesto na spanie, teší sa všeobecnej úcte a rešpektu. Pes celkom prirodzene považuje za svoju svorku vás a ďalších členov vašej rodiny. Ak má medzi vami a psom vládnuť harmonický a bezproblémový vzťah, musíte zaujať postavenie ALFA-VLKA!

Pes, ktorý má vo svojom pánovi síce prísneho, ale spravodlivého “šéfa”, sa rád uspokojí s podriadeným postavením. Ak ale dôjde k záveru, že vo veciach neexistuje žiaden poriadok a pravidlá, nezostáva mu nič iné, len vziať vládu do svojich labiek. Potom vám urobí zo života peklo: vyhryzie vás z pohovky (“Na najlepšom mieste spí šéf!”), zje vám večeru (“Prvý jem ja!”), bude určovať trasu a dĺžku vychádzok (“Ja to tu vediem!”), znepríjemní vám odchod do práce (“Svorka má byť pohromade!”).

Problémové správanie sa psov má svoje korene už vo výchove v mladosti. Roztomilá bezbrannosť šteniatok nás často zvádza k prílišnému rozmaznávaniu a ústupnosti. Hneď od začiatku určujte pravidlá hry vy! Nesmiete tolerovať žiadne prejavy neposlušnosti alebo agresie voči vám a členom vašej rodiny. Výhovorka, že “On to tak nemyslí!”, nie je správna. Pretože on to tak MYSLÍ! Každý pes sa inštinktívne snaží zaujať v hierarchii svorky čo najvyššie postavenie. Správny “šéf” svorky je pre psa hotovým požehnaním. Dáva mu pocit istoty a bezpečia, je preňho autoritou a oporou. Takého pána potom poslúcha ochotne a rád.

Ako sa psy zhovárajú

Nevyhnutnou podmienkou fungovanie každého spoločenstva je umenie dohovoriť sa medzi sebou – dať najavo svoje pocity, nálady a zámery. Psi, ako zvieratá žijúce v svorke, majú veľmi dobre vyvinuté komunikačné schopnosti. Tieto “rozhovory” sa točia okolo troch hlavných oblastí:
- momentálneho citového a telesného stavu (“Je mi s tebou fajn!”)
- vzájomných sociálnych vzťahov (“Príliš si ku mne nedovoľuj!”)
- vyjadrenie svojich túžob a želaní (“To, čo držíš v ruke by som si rád dal!”)

Psy hovoria celým telom

Postojom, chvostom, očami, papuľou a zježením srsti. Okrem toho majú bohatý hlasový repertoár: štekanie, vrčanie, kňučanie, funenie, vytie, kvílenie a celú škálu ďalších zvukov. Okrem samotného druhu vydávaného zvuku, je rozhodujúca tiež jeho výška, intenzita, zafarbenie, frekvencia. Napríklad hlboké tiché vrčanie je jasnou vyhrážkou a asi sa čoskoro strhne bitka, vrčanie vo vyššej tónine, občas prechádzajúce až do pískania, prezrádza neistotu a bojazlivosť.

Ako psy rozumejú nám?

Podľa amerických štúdií sú údajne schopní rozlíšiť viac ako stovku slov. Či už je toto číslo pravdivé alebo nie, v každom prípade psi až neuveriteľne citlivo vnímajú tón ľudského hlasu, gestá, mimiku a emocionálne rozpoloženie. Už z nepatrných odchýlok v správaní dokážu vydedukovať vaše úmysly. Celý deň chodíte po byte a pes pritom pokojne odpočíva na mieste. Potom sa zodvihnete z gauča – v vášho pohľadu úplne rovnako ako pred chvíľou – a pes už čaká pri dverách, že sa ide von. Nie je to žiadna telepatia, iba ste nevedomky urobili nejaké gesto, ktoré psovi prezradilo váš úmysel ísť s ním na prechádzku.

Základom harmonického vzťahu s vaším psom je porozumieť psej reči a dokázať pretlmočiť vlastné požiadavky do jazyka zrozumiteľného pre psa! Potom ste už spolovice vyhrali. Lepšie odhadnete jeho náladu a úmysly, ľahšie zvládnete jeho výcvik a výchovu.

Prejavy správania u psov

kjdfaklja§

Stráženie a vlastníctvo

Prirodzený pud psovi hovorí, že pokiaľ sa nechá iným psom pripraviť o potravu, zostane hladný. Tento pud sa niekedy prejaví aj ak ide o hračky a iné predmety, ktoré patria psovi; vzdať sa ich je známkou slabosti. Stráženie potravy alebo hračky, vrčanie alebo chňapnutie po každom, kto sa priblíži, aby mu ich vzal, je spôsob, akým pes vyjadrí “toto je moje a ty to nedostaneš”. Tento prístup však nie je vhodný pre spolunažívanie s ľuďmi. Domáce psy sa musia v ranom veku naučiť, že si majú nechať predmety odobrať, aby sa v neskoršom veku nestali agresívnymi. Občas pri hre môžete nechať neagresívneho alebo nepriebojného psa vyhrať “zápas” o hračku, aby sa zvýšila jeho motivácia hry, musí však ísť o výnimku, nie o pravidlo.

Princíp hierarchického správania

Domáci pes často pudovo smeruje k tomu, aby sa stal “vodcom” domácej “svorky”. Najsilnejšie zviera totiž dostane najlepšiu potravu, najpohodlnejšie miesto na spanie a možnosť na párenie a prenášanie svojich génov na ďalšiu generáciu. Divé psy žijú v spoločenstve, v ktorom sa usporiadajú podľa svojho postavenia, a sú podriadené vodcovi svorky. Dobrí vodcovia sa o svorku starajú, dbajú, aby všetci dostali potravu a bolo im dobre. Nie vždy však vyhovejú všetkým požiadavkám členom svorky, bývajú aj nekompromisní a tvrdí, keď treba udržať si autoritu. Vodcovia svorky rozhodujú, čo a kedy sa bude robiť. Majú dosť sily na to, aby získali úctu, nemusia sa jej domáhať týraním alebo šikanovaním svorky.
V domácom prostredí musíte trvať na tom, že vodcom ste vy a pes je podriadeným členom. Keď to bude inak, určite budete mať s ovládaním svojho psa problémy.
Keď k tomu dôjde, nie je všetko stratené. Hierarchia nie je u divých psov pevne stanovená a zmení sa pri zmene okolností. Je tu teda nádej aj pre ľudí, ktorých pes zatiaľ ovláda.

Nutkanie prenasledovať korisť

Ľudstvo domestikovalo a vyšľachtilo psy tak, že sa už príliš nepodobajú svojim divým predkom. Stále si však zachovávajú mnoho čŕt, ktoré z nich robia schopných lovcov. Lov možno rozložiť na nasledujúce etapy: stopa, pozorovanie, sledovanie, prenasledovanie, chytenie, zahryznutie, mykanie, usmrtenie, skonzumovanie. Všetky môžeme pozorovať aj u nášho vlastného miláčika. Rôzne plemená psov boli vyšľachtené na využitie rôznych častí loveckej postupnosti. Stavače a sliediče sú určené na vyhľadávanie, naháňače na prenasledovanie a teriéry na chytanie a lov najmä v norách. Pokiaľ nie je silný pud prenasledovať korisť usmernený do prijateľného pracovného správania alebo hier s hračkami, môžu psy získať zlé návyky a dostať sa do konfliktu za to, že naháňajú korisť, i keď to nemajú robiť (bežia napríklad za inými zvieratami, autami, bežcami a cyklistami).

Zbieranie informácií

Psy zistia mnoho údajov očuchávaním moču a výkalov iných psov. Nám sa to síce zdá odporné, pes však týmto spôsobom zistí, kto sa nedávno v danej oblasti pohyboval. Pachy po nejaký čas zotrvávajú a pre psa je očuchávanie akýsi “videozáznam” všetkého, čo sa na tomto mieste v minulosti odohralo.

Agresia

Pes úmyselne zaútočí iba vtedy, ak to pokladá za celkom nevyhnutné. Vo voľnej prírode je ublíženie druhému členovi svorky až posledným riešením. Mať vo svorke neschopného psa znamená o jedného člena menej na lov a na stráženie celej svorky.

Vzájomné vzťahy s ostatnými

Pes, ktorý nepredstavuje pre človeka a iné zvieratá ohrozenie, obvykle ich buď úplne ignoruje, akoby vôbec nejestvovali, alebo sa s nimi pozdraví s telom celkom uvoľneným, nie napätým. Tak by sa prejavil v prípade, keby naznačoval agresívne správanie. Chvostom bude kývať široko z boka na bok, na tvári bude mať šťastný “úškľabok” alebo pokojnú spokojnosť. Olizovanie je upokojujúce gesto, ktoré pes používa, keď oznamuje, že neohrozuje. Robí to preto, aby ho ten, koho olizuje, nenapadol.

Spánok

Psy strávia veľa času spaním, najmä zvyšujúcim sa vekom. To však neznamená, že u nás doma prespia celú noc, ako si to zvyčajne predstavujeme.
Keď šteniatkam a mladým psom pripravíte niečo na zábavu, keď sa zobudia (napríklad hračky), nebudú rušiť váš spánok. Mnohé psy rady spia pod niečím, čo im poskytne ochranu, napríklad pod stolom, posteľou alebo za pohovkou. Súvisí to zrejme s pudom, v nebezpečenstve “zaliezť do nory”, pretrvávajúcom z čias, keď sa šteňatá vychovávali v dúpätách.

Hra

Psy sú zvyčajne spoločenské tvory a zbožňujú spoločnosť iných psov, s ktorými sa hrajú. Lenže či sa dvaja psy budú znášať, závisí od toho, ako sa vzájomne zhodnú svojimi povahami, ako aj od spôsobu, ako sú jeden druhému predstavené. Niektoré psy sú plaché a boja sa druhých, zatiaľ čo iné sú extrovertné a rady sa zoznamujú s čo najväčším počtom ďalších psov. Podobne ako ľudia, aj niektoré psy sú schopné dobre komunikovať, iné sa dostávajú do ruvačiek a hádok, pretože nie je jasné, čo majú v úmysle. Znamenia a reč tela hrajú pri takýchto stretnutiach veľkú rolu a ukazujú, ako dobre bol pes socializovaný s ostatnými vo veku šteňaťa i neskôr.

Osobná hygiena

Málokto sa rád pozerá, ako si pes jazykom umýva intímne časti tela. Treba si však uvedomiť, že je to súčasť jeho osobnej hygieny. Väčšina psov je schopná udržiavať sa v čistote bez ľudskej pomoci, s výnimkou tých, ktoré trápia ťažkosti tráviaceho ústrojenstva a majú preto hnačku (najmä dlhosrsté), tučných psov, ktoré si na niektoré miesta nedočiahnu, a starších psov, ktoré už nie sú také ohybné. Takýmto psom treba pomôcť a denne ich omyť (v okolí konečníka a genitálií). Znečistené časti môžu napádať červy najmä vtedy, keď je horúco a v okolí je viac múch.

Požieranie zvyškov

Väčšina domácich psov dostáva potravu aspoň raz denne, takže inú hľadať nemusia. Ľudia si preto myslia, že psy nemajú potrebu loviť alebo hľadať zvyšky, a často ich za to trestajú. Kým nevyšľachtíme psy, ktoré budú mať so svojimi predkami len málo spoločné, budú mať aj naďalej nutkanie a túžby, ktoré ich predchodcom umožnili opatriť si dostatok potravy. Psy môžeme vychovať, aby nám nevykrádali kuchynský odpadkový kôš, ale ak máme doma nenapraviteľného zlodeja, radšej kôš dáme tam, kde sa k nemu nedostane.

Požieranie trávy alebo výkalov

Ak nás trápi zlé trávenie, užívame lieky. Ak majú pokazený žalúdok psy, žerú trávu, aby vyvrátili to, čo im v žalúdku prekáža. Ak pes žerie príliš veľa trávy, treba ho nechať vyšetriť veterinárom. Majiteľ psa by sa mal zamerať na podávanie komplexnej, vyváženej stravy, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny, prípadne podľa potreby kŕmnu dávku doplniť špeciálnymi doplnkami výživy, obohatenými napríklad o vápnik, biotín a komplex vitamínov, morské riasy, glukozamín a chondroitín, výťažky niektorých rastlín a pod. Váľanie sa vo výkaloch (a zvieracích mrcinách) je pudové nutkanie prekryť svoj pach predtým než zviera vyrazí na lov.

Hrabanie po vyprázdnení

Hrabanie trávy prednými i zadnými nohami po močení alebo ešte častejšie po vyprázdnení je ďalší spôsob, akým pes označuje územie; “vôňa” zanechaná pachovými žľazami na nohách, spolu s viditeľnou známkou – rozhrabaou zemou upozorňujú ostatné zvieratá na prítomnosť psa. Existuje aj iná teória: hrabanie je prejavom úľavy psa, že si vyprázdnil močový mechúr alebo črevá. Má to v sebe aj náznak uspokojenia, možno naznačuje, že mu prestal hroziť útok pri týchto činnostiach.

Zdroj: www.pes.eu.sk

Zdroj: www.pes.eu.sk